Dlho som uvažoval, ako ľuďom priniesť viac motivácie, inšpirácie a energie, aby tiež vykročili na svoju vlastnú cestu, za svojím snom a vlastným úspechom. Prišiel som na to, že aj keď popíšem tisíc svojich vlastných bojov, výhier či prehier, ani zďaleka to nemusí osloviť každého.
Preto som začal uvažovať, ako práve Vám priniesť nový vietor do plachiet. A odpoveďou sú príbehy, cesty, boje, úspechy aj neúspechy práve Vás.
Práve tých „Vás“, ktorí ste už na svoju cestu vykročili a chcete sa o túto nie vždy ľahkú skúsenosť podeliť s ostatnými.
Dnes tu sedím s mladou, krásnou a neskutočne talentovanou slečnou MisHell Von D.
S MisHell sa poznáme trocha z videnia, pred týmto rozhovorom sme iba v rýchlosti prehodili pár slov a dohodli si tykanie , aby sa nám lepšie kecalo. Ale poďme rovno na to!
MisHell Von D?… Áno. …maliarka?… Áno. …módna návrhárka? Nooooo povedzme… .
Módna návrhárka v príprave? Áno.
MisHell, kto je to vlastne MisHell Von D? Kto je osoba za týmto zaujímavým pseudonymom?
Volám sa Michaela Dermíšková, mám 29 rokov. Už keď som bola malá som začala zisťovať, že najbližšia mi je pastelka v ruke a keď to zistili moji rodičia, tak mi nechávali priestor, aby som sa realizovala. Čokoľvek som doma našla, čo sa dalo pomaľovať, to som pomaľovala. Rodičia mali zo mňa „radosť“ (smiech). Potom ma prihlásili na základnú umeleckú školu počas základnej školy, aby som mohla svoju záľubu rozvíjať ďalej. Bola som im za to vďačná, lebo práve vďaka tomu vznikli pevné základy toho všetkého.
Keďže ja sa venujem primárne biznisu, nedá mi to a musím sa ťa spýtať aj čo je MisHell Von D, čo pre teba znamená tento výrazný brand?
Je to v podstate také zoštylizovanie môjho mena. Niečo, čo som si vymyslela, jednoducho, pod čím sa budem prezentovať, pod čím budem tvoriť, keď som sa rozhodla naplno sa venovať naozaj len umeniu. MisHell ako Michaela, Von D, D je začiatok môjho priezviska – prvé písmenko. S tým, že som to trochu ,,vyšperkovala‘‘ ako Von D, nakoľko v jednom období môjho života som túžila aj tetovať, mať svoj vlastný salón a podobne. A práve známa tatérka z Miami – Kat Von D ma v tomto inšpirovala. Tak som to skrátka nejako zoštylizovala, že pod takým menom budem vystupovať. Je to umelecké, páčilo sa mi to. Je to krátke, je to zapamätateľné a ak by som raz do budúcna nejakú tú svoju značku založila, nechala by som to zrejme takto, nemenila by som to.
Tvoje poňatie sa mi naozaj páči. Poďme na začiatok: Ako to začalo? Kedy?! Kde!? Prečo! (:-D / smiech)
Začalo to, ako som spomínala už v rannom detstve. Niekto začne spievať, niekto tancovať, športovať no a u mňa to boli práve pastelky a farby. V skutku, už ako celkom maličkú ma to lákalo a priťahovalo k maľovaniu a nikdy neopustilo. Nemala som asi ani jedno obdobie v mojom živote kedy by som si povedala, že už ma to nebaví, alebo že by som to nechcela robiť. Vždy to bola moja vnútorná túžba, priam až potreba. Neviem si bez toho predstaviť svoj život.
Už keď som prvýkrát videl napísané tvoje meno zaujalo ma na ňom jedno slovíčko :). Ty už asi tušíš ktoré to bolo… (MisHell sa začala usmievať od ucha k uchu) Prečo teda to zvýraznenie …Hell?
V podstate celé to slovíčko MISHELL ako slečna pekelná, povedzme voľný preklad. Skorej to bola taká symbolika toho, že som vždy mala silnú vnútornú potrebu vytŕčať z davu. Nejako sa odlišovať od ostatných ľudí. Všetci mi pripadali takí…, jednoducho rovnakí a ja som nechcela byť ako každý iný. Čiže poňatie toho ,,Hell‘‘ v tomto prípade, že pekelná, ako iná, odlišná, niečo čo sa úplné vymaňuje z konformity.
Ty už si jeden zo svojich vzorov spomenula. Máš aj ďalšie vzory? Čo ťa motivuje alebo inšpiruje k ďalšej tvorbe?
V podstate celé to moje umenie vždy vychádzalo a aj vychádza z môjho vnútra. Počas toho ako som dospievala, som sa samozrejme menila, menili sa ľudia v mojom živote, menili sa okolnosti, menili sa štýly. Vždy ma inšpiroval niekto iný v rôznych obdobiach a aj v súvislosti s tým, aké veci sa mi práve diali v živote.
Základ je asi v tom, že vždy pri svojej tvorbe počúvam hudbu. Vždy. A práve v tom mojom vývoji, keď som mala povedzme 15 rokov, to bola napríklad punková hudba, metalová hudba, keď ma chytala rebélia. Preto ma v tom čase inšpirovala z módneho sveta Britka Vivienne Westwood, ktorá obliekala punkové hviezdy. Inšpirovali ma aj samotné kapely, speváci, vždy som sa na nich dívala s úžasom, že ,,WOW, čo to má ten človek na sebe?!‘‘ No a tak som to jednoducho ,,odkukala‘‘, že aj mne by sa také niečo páčilo na mne. A keďže sa to nedalo nikde zohnať, jediná možnosť, ktorá mi ostávala, že si to nejakým spôsobom ušijem alebo vyrobím. Takže v tom období to bola práve spomínaná Vivienne Westwood.
Neskôr taktiež britský návrhár Alexander McQUEEN, ktorý takisto neznášal snobskú spoločnosť a dokonca ho nazývali módnym chuligánom. V tom čase mi úplne imponoval, jednoducho sa mi páčil ako návrhár, jeho tvorba ale aj ako človek. Suma-sumárum sa mi páčil skrátka každý, kto sa nejakým spôsobom odlišoval.
Z oblasti umenia, keby som mala niekoho vybrať, vypichnúť, tak to bol určite …
A práve na tomto mieste sa pre túto chvíľu rozlúčime. Druhú časť rozhovoru s MisHell uverejníme, čo nevidieť. Verte mi, že sa máte na čo tešiť.
