Z oblasti umenia, keby som mala niekoho vybrať, vypichnúť, tak to bol určite …
A práve na tomto mieste sa pre túto chvíľu rozlúčime. Druhú časť rozhovoru s MisHell uverejníme, čo nevidieť. Verte mi, že sa máte na čo tešiť.
Práve tu a takto skončila prvá časť nášho rozhovoru s MisHell Von D. Predchádzajúcu časť si môžete prečítať TU. Sľúbil som pokračovanie. Nech sa páči.
Z oblasti umenia, keby som mala niekoho vybrať, vypichnúť, tak to je asi surrealista Salvador Dalí. Ten mi je blízky tým, že jeho tvorba vychádzala z podvedomia, zo snového prostredia a nakoľko aj ja trpím dlhé roky nespavosťou, dosť som sa v jeho dielach našla. Často sa mi snívajú veci, že sa ráno zobudím s neutíšiteľnou potrebou to namaľovať a veľakrát to nedáva ani zmysel, lebo sú to len nejaké „ilúzie/fantázie“, nepopísateľné sny, pocity z môjho vnútra, ktoré nedokážem vyjadriť slovami a tak ich jednoducho namaľujem. Napríklad ako Dalí, keď namaľoval jablko na oblohu – keď sa na to pozrel bežný človek, samozrejme nechápal, prečo je jablko na oblohe, ale bolo to proste preto, že sa to umelcovi snívalo. Umenie má rôzne podoby, a tak ako ľudské pocity nedávajú občas zmysel, alebo sa nedajú až tak vyjadriť slovami, tak isto umenie je niekedy treba jednoducho precítiť, alebo si nejakým spôsobom prežiť.
U veľa umelcov pôsobí hudba často ako zdroj inšpirácie, alebo energie, ako je to u teba a aká hudba ťa baví?
Čo sa týka hudby, v čase mojich umeleckých začiatkov to bola rebelská, punková, metalová, undergroundová hudba, kedy som mala potrebu za každú cenu akokoľvek vytŕčať z davu. Ale počas toho, ako som dospievala, tá najväčšia rebélia sa vo mne – vďakabohu – ukľudnila :D. Teraz počúvam skôr pohodovú, zvučnú hudbu, pri ktorej sa cítim dobre, uvoľnene, pri ktorej sa dokážem naladiť na moju tvorbu a na celkovú umeleckú činnosť. Takú, aby ma nerušila, aby mi pomáhala v tvorbe, inšpirovala ma a povzbudzovala. No aj to sa samozrejme mení v závislosti od toho, ako sa práve cítim, čo sa mi deje v živote a aké obdobie prežívam. Nie je to vždy rovnaké…
Čo ťa vie najviac potešiť, urobiť ti radosť? Čo je pre teba najväčšia odmena?
Asi to vyznie ako klišé, ale najúžasnejším pocitom je pre mňa radosť a spokojnosť ľudí, ktorí majú niečo mnou namaľované, napríklad portrét a tešia sa z neho, keďže jedna z vecí, ktorým sa tiež venujem je aj maľovanie portrétov alebo obrazov z fotiek či inej predlohy. Sú to asi najosobnejšie darčeky, ktoré sa nachádzajú v mojom portfóliu. Ľudia si dávajú namaľovať portréty svojich najbližších a ja často tých ľudí, ktorých maľujem, osobne nepoznám. A stáva sa mi, že práve tí ľudia, ktorých som maľovala, potom stretnem niekde na ulici a je to taký zvláštny, veľmi milý a príjemný pocit, aj napriek tomu, že oni mňa nepoznajú. Už sa mi stalo párkrát, že človek, ktorého som maľovala, mi napísal, že mu tento darček urobil obrovskú radosť. A práve tieto chvíle sú pre mňa tou najväčšou odmenou. Často premýšľam, ako sa tí ľudia cítia, keď dostanú darček, ktorý som maľovala, alebo vytvorila ja. Sú radi? Tešia sa z toho? Rozplačú sa? Áno, aj to sa niekedy stáva a práve to je pre mňa taký TEN POCIT, kedy si poviem ÁNO, má to zmysel. Má zmysel tvoriť, ak moja práca dokáže v ľuďoch vyvolávať akékoľvek emócie. Veľmi rada tiež maľujem na textil, či už na tričká alebo iné oblečenie a tiež sa mi stáva, že stretnem ľudí v oblečení, ktoré som maľovala ja a aj to je skvelý pocit. Ostatne, aj ty máš práve na sebe tričko, ktoré som maľovala ja :D. Do každého svojho diela dávam kopec svojich emócií, kus samej seba a pritom je to pre mňa stále také samozrejmé, ako samotné dýchanie. Takže zjednodušená odpoveď na tvoju otázku je, že najväčšou odmenou sú mi práve emócie ľudí, ktoré možno ani oni sami nečakali.
Aká je tvoja obľúbená farba?
Určite čierna. Je to farba elegantná, decentná a univerzálna zároveň. Väčšina ľudí si spája čiernu farbu so smútkom, pochmúrnosťou či depresiou, ale pre mňa je čierna jednoducho farba ,,bezpečia‘‘. Mám rada aj červenú farbu, ktorá sa spája s láskou, ohnivosťou a vášňou. Ale čo sa týka mojej tvorby, obľubujem a používam všetky farby bez výnimky.
Na aké prekážky narážaš najčastejšie? Alebo čo ťa vie pri tvojej ceste zamrzieť?
Žijeme v ekonomicky veľmi komplikovanej dobe. Mnoho ľudí nemá také príjmy, aby si mohli dovoliť handmade umenie, darčeky, alebo módu každý deň, ba ani každý týždeň. No pre mňa ako slobodného umelca je bohužiaľ práve to ,,kameň úrazu‘‘. Keď sa ľudia rozhodnú spestriť si bývanie napríklad obrazom, často uprednostnia komerčné obchodné domy a vytlačený obraz za pár eur, čo ma veľmi mrzí, no chápem to. Moja ručná práca na väčšom obraze trvá aj 30 hodín v porovnaní s tlačiarňou, ktorá „vytvorí“ obraz za 30 sekúnd. Často sa mi stáva, že ľudia aj prejavia záujem o niečo z mojej tvorby, niekoľko dní sa dohadujeme a nakoniec neprídu na dohodnuté stretnutie, alebo sa ani len neozvú. Alebo napríklad čo sa týka môjho vyštudovaného odvetvia – odevného dizajnu, teda módneho návrhárstva. Málokto si dokáže uvedomiť, že ak vytváram jedinečný kus odevu na mieru, vlastnoručne sama si musím ten model úplne od piky navrhnúť, vytvoriť strih, následne ušiť, rôzne detaily, úpravy, atď., že cena nemôže byť rovnaká alebo dokonca ešte nižšia ako pri sériovo vyrábanom výrobku. Mrzí ma to, pretože práve kvôli tomu som musela dať moje návrhárske remeslo bokom. Lebo naozaj len pár ľudí dokázalo adekvátne oceniť moju prácu v tomto obore tak, aby sa to oplácalo.
Ako hľadíš na budúcnosť a svoj možný brand?
V tejto chvíli je tu a teraz. Nič viac, nič menej. Som ako som, a tvorím ako tvorím. Avšak čoraz viac začínam pociťovať potrebu sa opäť trocha posunúť a možno ako vravíš ty, aj tým smerom vlastnej značky. Verím a dúfam, chcem, aby to tak bolo, že raz, keď sa povie MisHell Von D, každý si hneď vybaví mňa a moju tvorbu. Jedného dňa by som tiež rada zrealizovala nejaký svoj ateliér/obchodík/dieľňu s malou galériou, kde by sa ľudia mohli prísť pozrieť, pokochať, vybrať si niečo pekné pre seba či svojich blízkych, alebo len tak sa porozprávať a prehodiť pár slov… Myslím však, že som na správnej ceste a nie je potrebné nič uponáhľať. Všetko má svoj čas a vždy je všetko presne tak, ako má byť.
Dostali sme sa na koniec druhej časti nášho rozhovoru s MisHell. Nie že by to bol náš jediný rozhovor, ale dohodli sme sa iba na zverejnení tohto jedného, zato dvojdielneho rozhovoru. Bude záležať iba na Vás, čitateľoch, či budeme pokračovať. Radi by sme Vám priniesli aj ďalšie „cesty“. A ak budete chcieť a samozrejme aj MisHell, tak sa znovu uvidíme.
