Zamestnanci vs. Zamestnávatelia

Žabo-myšia vojna zo zlých dôvodov

Zamestnanci a zamestnávatelia spolu vedú neoficiálnu, tichú vojnu už pekných pár rokov. Tak ako zamestnanci majú právo byť nahnevaní na nepoctivých zamestnávateľov, ktorí využívajú každú možnú medzeru v systéme na usporenie každého centu na úkor zamestnancov. Tak isto zamestnávatelia majú právo byť nahnevaní na lajdáckych zamestnancov, ktorí na oplátku využívajú každú nepozornosť alebo tolerantnosť zamestnávateľov k zabíjaniu času v práci na všetko, okrem práce.

V tomto blogu nechcem riešiť tento spor, ani obhajovať niektorú stranu. Pretože sú aj poctiví zamestnávatelia a sú aj dobrí zamestnanci, len treba hľadať a pracovať na obojstrannej spokojnosti.

Osobne sa domnievam, že najväčší problém je v tragickom finančnom vzdelaní Slovákov a v systéme, ktorý zámerne nenazýva veci pravými menami. Máta ľudí slovičkárením a nadbytočnou diverzifikáciou jednoduchých úkonov.Za jeden z najkrajších príkladov sú zamestnanci a ich odvody. Keďže oficiálne je priemerná mzda na Slovensku medzi 700 a 900 eurami, v závislosti od zdroja (vládne zdroje uvádzajú vždy čo najvyššie), uvedieme si príklad na zamestnancovi, ktorý by mal dostať výplatu 700 euro.

Ak budem mať čas, nakoniec blogu ešte vložím tabuľky alebo obrázky s výpočtami.

Takže zamestnanec, ktorý dostane výplatu cca 700 euro:

Čistá mzda – 700 €; hrubá mzda – 912 €; super hrubá mzda – 1233 €

Ak z účtu zamestnávateľa odišlo 1233 euro a na účet zamestnanca prišlo 700 euro, kde je zvyšok? Kde sa stratilo 533 euro? Vážení a milí čitatelia! 533 euro sú odvody a dane! Kedysi náš štát prišiel na geniálnu vec a to na rozdelenie odvodov na odvody zamestnanca a zamestnávateľa. Prečo je to tak? Pretože sa dá v médiách hovoriť o nízkych odvodoch, pretože odvody zamestnanca tvoria len 13,4 %. Ale odvody za zamestnancov musí ešte platiť aj zamestnávateľ a to 35,2 %. Spolu je to teda 48,6 %. Nezabudnime odrátať tiež daň z príjmu FO, v tomto našom príklade to je cca 90 euro.

Ak si to teda znova zhrnieme:

Zamestnanec dostane 700 €, odvody zamestnanca 122 €, odvody zamestnávateľa 321 €, daň 90 €.

Spolu teda super hrubá mzda (cena práce, mzdové náklady) 1233 euro. Takže aby zamestnanec dostal na svoj účet 700 €, musí vyprodukovať svojmu zamestnávateľovi viac ako 1233 €. A prečo viac ako je super hrubá mzda? No preto, že zamestnávateľ má zo zákona ešte zopár ďalších povinností voči zamestnancom a tie tiež nie sú zadarmo. Spomeniem napríklad zvýšené administratívne náklady, ktoré automaticky vznikajú, nehovoriac o administratívnych povinnostiach voči úradom, zabezpečenie vhodného pracovného prostredia, vhodného pracovného oblečenia, zabezpečenie stravovania a pitného režimu a v závislosti od konkrétneho pracovného oboru rôzne ďalšie pomôcky a potreby.

V tomto našom ilustračnom príklade sme vychádzali z predpokladu ideálneho zamestnanca. Zamestnanca, ktorý rád pracuje, je svedomitý a zodpovedný, verný zamestnávateľovi, nefláka sa, pracuje s plným nasadením, nie je chorľavý či na PN, nenavštevuje často lekára, alebo nevyužíva iné paragrafy. Lenže ani pri najlepšej vôli zamestnanca sa nie vždy dajú ovplyvniť ochorenia, osobné problémy, či choré dieťa.

Skúste sa aspoň na chvíľu vžiť do kože drobného slovenského podnikateľa. Predstavte si to finančné zaťaženie, ak chce zamestnať hoci len jedného zamestnanca. Čas, ktorý ho stojí administratíva a vybavovanie po úradoch a hneď zistíte, kde sú slovenskí zamestnávatelia.

Ako súkromný ekonóm a účtovník sa denne stretávam s drobnými podnikateľmi, ktorí nemajú zamestnancov a to z jednoduchého dôvodu, neoplatí sa im to! Je to drahé, náročné na čas a behanie po slovenských úradoch vážne poškodzuje zdravie a skracuje život. Pritom každý tretí drobní slovenskí podnikateľ by mal dostatok príležitostí niekoho zamestnať, stačilo by primerané odvodové zaťaženie a administratívny systém, ktorý človeka neláme v kolenách.

Doplnené

Pred uverejnením tohto príspevku som ho ukázal niekoľkým kamarátom a následne sme ho prediskutovali. Spoločne sme prišli k záveru, že v názve sa píše „Žabo-myšia vojna zo zlých dôvodov“ a nikde ďalej som to nerozviedol. Doplním to teda tu, na konci príspevku. Vojnu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi vidím v nekonečnom naťahovaní kto komu ublížil, kto koho okradol alebo ukrátil. Neberiem do úvahy nepoctivých a nečestných zamestnávateľov, ani lajdákov a flákačov v úlohe zamestnancov. Premýšľam, hovorím a píšem o zodpovedných a čestných ľuďoch, či už v jednej alebo druhej úlohe. Spory o tom, kto koho okráda sú vo veľkej miere neopodstatnené, nakoľko najviac okráda ten, čo má chrániť a to je štát. Určite existuje mnoho dôvodov, aby sa tieto dve barikády hádali, ale bolo by dobré, aby boli najprv všetci riadne informovaní a nie samoštúdiom, ale z oficiálnych zdrojov. A hlavne aby tie oficiálne zdroje už konečne začali zverejňovať pravdu.

PS: Aj pri chorom systéme existuje riešenie, kde je koza celá a vlk sýty. Treba iba hľadať a otvorene komunikovať.

Jozef Horňák

Zakladateľ PROBUSSINES

CEO v GALLIFREY, s. r. o.