Vodu káže a víno pije
Tak ako u viacerých je jedným z mojich ranných rituálov dobrá káva a noviny. Noviny väčšinou čítam online, po príchode do kancelárie. Takmer každý deň sa v novinách stretávame s najrozličnejšími korupčnými kauzami, „tunelmi“, krátením daní a odvodov alebo multimiliónovými štátnymi zákazkami, kde sa objednaný produkt nedodal, peniaze sa stratili a nikto za nič nemôže. Keby nikto, ale častokrát sa autor oduševnene a s hnevom spravodlivých oborí na podnikateľov. V poslednom spomínanom prípade veľkých štátnych tendrov sa bežný slovenský podnikateľ len tak nevyskytne, ale v prípadoch údajných krátení daní veľa novinárov hádže špinu na podnikateľov a malé podniky.
Ale viete čo ma na tom najviac mrzí? A priamo ma to zdvíha zo stoličky? Že tento istý novinár ešte ten istý týždeň zverejní článok typu: „… Znížte si svoj vymeriavací základ …“ alebo „… Vyhnite sa dani z príjmu pomocou stravných lístkov …“, „… Ako ušetriť na dani pri predaji nehnuteľnosti …“, „… Ako si odpísať z daní životné poistenie a dôchodkové sporenie…“. Ak by sme hľadali v ktorýchkoľvek novinách, iste by sme podobných článkov našli stovky. Čo je asi ešte smutnejšie, sú reakcie čitateľov týchto novín. Poznáte to, článok na 20 – 30 riadkov a pod ním je diskusia na 200 – 300 riadkov. Samozrejme, že diskutujú tí istí a častokrát ak si prečítate diskusiu pod 10timi rôznymi článkami, tak nezávisle na téme článku je diskusia vždy rovnaká. Ale ide mi o iné.
Ako je možné, že pri článku o murárovi, ktorý si znížil daňový základ o 1000 EUR (to znamená, že zaplatil daň o cca 200 EUR menej) sa môže zvrhnúť diskusia o nenormálnych zverstvách, drzosti a neľudskosti tohto murára, ako si to len mohol dovoliť urobiť. A na druhý deň ten istý autor napíše článok o tom, ako znížiť daňový základ stravenkami alebo stavebným sporením, a tí istí diskutujúci sa rozplývajú blahom nad geniálnosťou myšlienky?
Napadajú ma ešte ďalšie príklady a ešte absurdnejšie reakcie. Ale snažím sa to brať tak, že je to iba internet. Viem, že ľudia môžu meniť názor, ale nemám rád, keď sa niekto chová spôsobom: kade vietor tade plášť. Znova som napísal cirka 400 slov a vlastne nič konkrétne nepovedal. Ale rád by som veril, že aspoň jedného môjho čitateľa „trkne“ možno až „osvieti“ a začne sa zamýšľať nad tým vetrom a plášťom. Jedného dňa si možno aj sám vytvorí svoj vlastný názor…