Paradox zlých, nepoctivých podnikateľov 

a hľadanie nepohodlnej pravdy

Dnes by som rád niečo napísal o komickom vnímaní verejnosti. Možno je to problémom len môjho okolia. No skôr si myslím, že sa jedná o všeobecný problém. Veľmi často sa stretávam s názorom, že podnikatelia, živnostníci, všetci „NIE zamestnanci“ sú ZLÍ. A prečo sú zlí? No predsa preto, že nerobia nič iné, len vymýšľajú ako neplatiť dane a odvody (svine).  Samozrejme je pravda, že nikto nechce platiť vyššie dane ako musí. Ešte som sa nestretol s tým, že by sa niekto ráno zobudil s tým, že dnes teda zaplatím dane o 500 EUR vyššie ako predpisuje zákon, aby som pomohol štátu.

No pozrime sa na to očami podnikateľa.

Zdravotné odvody: Platíte, platíte, platíte… , prídete k lekárovi a zase platíte, lekár vám dá recept na lieky, prídete do lekárne a opäť platíte, prídete k zubárovi a znovu platíte…  a súbežne s každým ošetrením a liekmi stále platíte a platíte a to stále platíte preddavky na zdravotné poistenie… no v praxi ešte nikto nedokázal uviesť logický a zmysluplný argument, načo že sa stále platia aj preddavky a súčasne aj úkony lekára aj za lieky a aj za zdravotné pomôcky… V princípe nejde o to neplatiť, ale ide o to, platiť za niečo konkrétne a nie na to aby súkromné poisťovne bohatli a riaditeľ štátnej poisťovne dostával mesačný plat na úrovni ročného platu pracujúceho občana…

Sociálne odvody: sú natoľko rozsiahla a zaujímavá téma, že by si zaslúžili skôr samostatný blog, no v zásade platí obdobné čo pre zdravotné poistenie. Už dnes je sociálna poisťovňa stratová, dôchodky vypláca z peňazí, ktoré do nej nalieva štát, ale aj tak je dostatok peňazí na odmeny pre riaditeľov a členov rady… takže asi majú dosť, či?

A konečne sme sa dopracovali k daniam. Tu by sme asi mali spomaliť a rozdeliť dane na dane z príjmu (DzP) a daň z pridanej hodnoty (DPH). Možno by som ešte uviedol aj daň z motorových vozidiel, ale tej sa budem asi venovať až niekedy nabudúce spolu s mýtom.

Dajme si ako prvú DPH, teda daň z pridanej hodnoty. Ako som v úvode spomenul, väčšina ľudí považuje podnikateľov za podvodníkov, poprípade zlodejov, lebo nechcú platiť dane.

A hneď za touto vetou nasleduje veta:

„Včera som kúpil dcére nový notebook a bol len za 400 euro bez dane, veď vieš, kamoš mi to dal bez bločku, takže som ušetril 100e a môžeme ísť na pivo… “

Ak vychádzame z definície, čo je to DPH, je to daň, ktorú platí konečný spotrebiteľ. Teda nie podnikateľ (predajca), ale človek (pracujúci občan) ktorý sú kúpi daný statok (produkt), alebo službu. Takže ak si kúpite niečo bez bločku, nekradne a neklame ani tak podnikateľ ako vy. Samozrejme štát na to pozerá trocha inak, lebo tú DPH by mal zúčtovať a odviesť obchodník. Ale skutočným zlodejom je naozaj spotrebiteľ… teda vy, ktorí ste si kúpili tovar alebo službu bez bločku, pretože ak by ste si ten bloček vypýtali, tak ho určite dostanete. (Som si vedomý otázky o pravosti bločku, alebo otázky priznania obchodu zo strany podnikateľa, ale obdobné praktiky nevykonávajú podnikatelia, ale podvodníci, a o tom teraz nepíšeme.)

No a ako je u mňa zvykom a pomaly aj pravidlom, znova je tento blog dlhší ako som plánoval, takže si dáme ešte niečo málo o dani z príjmov a ostatné veci budeme spolu riešiť, až v ďalšom blogu.

Daň z príjmov (DzP). Práve tejto dane sa týka to spomínané prebudenie sa ráno a platenie daní navyše oproti zákonom stanovenej výške. Ja osobne si nemyslím, že ľudia nechcú platiť dane. No chcú ich platiť v primeranej výške k svojim zárobkom a chcú, aby boli rozumne využívané. Napríklad aby boli stavané nové cesty, ktoré vydržia viac ako rok, aby boli zrekonštruované a zmodernizované školy a škôlky, ale nie firmami rodinných príslušníkov národných poslancov, alebo obecných poslancov, kde životnosť rekonštrukcie je kratšia ako jej samotné dokončenie (videl som na vlastné oči aj takýto prípad). Príkladov je mnoho, času málo…

Daniam z príjmu sa budeme spoločne venovať dozaista ešte viackrát. Tu by som to už pre dnešok ukončil s tým, že nie je problém platiť dane. Tu len zbytočne naša vláda vymýšľa, ako vybrať viac. Problém je v tom, že je jedno koľko daní sa vyberie, aj tak sa tie peniaze rozkradnú a prerozdelia nie medzi bežných ľudí, ale medzi pár vybraných kamarátov a rodinných príslušníkov. Ak ľudia či už podnikatelia alebo zamestnanci uvidia, že ich peniaze sú využívané zmysluplne, určite bude výber daní jednoduchší  a efektívnejší.

Poďakovanie: mojej dlhoročnej priateľke Betke.

Jozef Horňák

Zakladateľ PROBUSSINES

CEO v GALLIFREY, s. r. o.